Sólista s
bábkou, režisér a technológ bábkového divadla Tomáš Plaszky
sa narodil 21. apríla 1946 v Banskej Bystrici. Hoci bol
vzdelaním technik, zručnosť ho priviedla k tvarovaniu dreva.
V roku 1974 sa stal technológom a umeleckým rezbárom Bábkového
divadla v Košiciach, od roku 1983 bol vedúcim jeho výrobného
oddelenia. Bábkovému divadlu sa venoval aj neprofesionálne.
Spolupracoval so súborom Štúdio X pri DK ROH VSŽ Košice ako
bábkoherec, neskôr i jeho vedúci. Od roku 1982 viedol Naivnú
bábkovú scénu pri ObKS Košice I. až do roku 1991. Hrával
prevažne komické postavy, často odkryto a práve tieto prvky hry
očividne predurčili jeho neskorší sólistický prejav, v ktorom
odprvoti dominovalo mimoriadne zručné bábkovodenie. Nečudo, že
jeho zbojníci a klauni vždy zaujali. Hral v inscenáciách
Zvieratá a zbojníci, Princezná s dlhým nosom, Klaun Bobo,
Rozprávka jednej noci, Gašparkove dobrodružstvá, Botafogo,
Čarovná galoša i Cirkus humbug. Do piatich z nich pripravil aj
výpravu a bábky.
Ako sólista sa
uviedol v sezóne 1977 – 1978 Strašidielkami, ktoré v
nasledujúcej sezóne rozpracoval ako osobitný a atraktívny
divadelný program Strašošišov. Spojil hudbu i humor, vymyslel
mechaniku hracieho pultu, klaunské gagy a zo svetových hitov
namiešal žinčicový koktail, ktorý strhol deti aj dospelých,
skúsených bábkarov i nedivadelné obecenstvo. Presadil sa na
všetkých súťažiach i prehliadkach, najmä na Bábkarskej Žiline.
Pravda, vtedy vyvolával aj protirečivé stanoviská, priam
varovania, že úspešnosť ho zavedie medzi profesionálnych
kabaretierov, ako by to bolo čosi odpudivé. „Proroctvá“ sa
splnili až neskôr. Po dlhšom ochotníckom pôsobení, hľadajúc
námety a výrazové prostriedky, rozvinul získané skúsenosti v
hudobnej klauniáde Dobrodruh, ktorá však bola skôr opakovaním,
či rozdrobením predchádzajúceho úspechu. A tak v sezóne 1980-81
dopĺňa technologickú atraktívnosť sólistického účinkovania,
upravuje si ľudového Janka Hraška i vlastnú gitaru pre výstup
inšpirovaný ľudovými „ihruškami“. Prehlbuje prácu so slovom, v
bábkarskom prejave využíva filmový strih aj detské improvizačné
postupy, nezabúda na humornú nadsádzku. V nasledujúcej sezóne sa
opäť vracia k technologicky prekomponovaným kreáciám vo výstupe
Sólo pre klavír. Otvorená hra je tu kontrastom pre predvádzanie
„samopohybu“ klavíra a divák zároveň obdivoval bravúru
sólistického ovládania marionet.
V sezóne 1981 –
1982 opäť strieda poetiku, zjednodušuje technológiu a sústreďuje
sa na vlastné improvizačné schopnosti. Mení celkový spôsob
podania. Predchádzajúce výstupy tvorili ucelený javiskový svet,
no v Hre na rozprávku zapája do účinkovania aj prítomné deti.
Takto
pripravený, od r. 1987 sa osamostatňuje a „zakladá“ putovné
Divadlo v kufri bez stálej scény. Okrem vycibrených, pôvodne
ochotníckych inscenácií, repertoár postupne dopĺňa ďalšími
hrami: Šašoferia , Klauniáda, Pageto, Magic clown, Lumbra,
Rozprávka o slávičkovom kvartete, Virtuóz Tomini, Kriskros
pštros. Účinkuje všade, kde ho pozvú, ale už nielen v domácom
prostredí, ale po celej Európe, aj mimo nej (napr. v Tunise a v
Mexiku, 2000 a 2001). Viaceré výstupy vie zahrať v cudzích
rečiach. Slovenské predlohy pretlmočí i do esperanta, a tak sa s
nimi zúčastnil na viacerých kongresoch esperantistov.
V súčasnosti sa
jeho účinkovanie rozvetvuje a zároveň aj utlmuje, nie pre
nezáujem, lež náklady na prepravu. Rozvíja vďačné témy pre
deti, ako sú Janko Hraško, Medovníkový domček a Plamienoček.
Pôvodné ľudové rozprávky pretlmočil tak, ako ich pôvodne hrávali
ľudoví ihruškári, ktorých pôsobenie zostalo „zaležané“ v
zabudnutí a jeho pričinením sa oživuje. Prevažne dospelých, ale
rovnako aj deti zabáva klauniádami Klaun Tino, Klaun a kúzla,
Kúzelná show. Obe vrstvy obsahuje a zasahuje Šašoferia, na
jednej strane cirkus paroduje a na druhej strane virtuózne ho
bábkami sprítomňuje, čím vyznieva mimoriadne aktuálne ako
metafora (aj) dnešného sveta, v ktorom podniky krachujú
a schopných prepúšťajú.
Tomáš Plaszky
vyrástol na profesionálneho umelca prostredníctvom amatérskych
bábkarských súťaží (dnes tak chýbajúcich). Hoci pôsobí v
Košiciach a akoby bol mimo domácej pozornosti, v cudzine
zaznamenáva značný ohlas. Ani šesťdesiatku necítiť na jeho
mladistvom a pútavom podaní. Overili to deti aj dospelí, ktorí
sa zúčastnili na vlaňajšej Palárikovej Rakovej, kde účinkoval
pohostinsky, i na festivale v Havířove, kde dostal dve ceny – za
najlepšiu mužskú rolu a za najveselšiu inscenáciu.
Mišo A. Kováč
Foto Filip Lašut
|